Ako sa nezblázniť v tomto materiálnom svete

Ako dieťa 80-tych rokov nebolo v našej domácnosti bežné vlastniť ničoho veľa. S málom sme sa spravodlivo delili, bez okoľkov požičali susedom, šetrili každú korunku a plieskanie sa o zem v hračkárstve bolo úplne zbytočné, keďže nám to aj tak nepomohlo... Potom prišli nákupne centrá, zamestnanie, prvá výplata, cestovanie do sveta, nové trendy, "zapálené lýtka" a šatník, kúpelňa ako aj zvyšok nášho života zaplavili veci, ktoré sme nikdy nemali, vždy chceli, nemali na ne alebo mala kamoška či sused.
Pamätám si to akoby to bolo včera, keď som si "kúpila" svoj vlastný byt, a keď mi utierky a uterá-ky, ktoré dostala do výbavy ešte moja mamina, staré, ale funkčné hrnce od babky, návliečky a záclony zo starej detskej, ako aj nadbytočný nábytok od krstného prišli ako dar z nebies, keďže som mala do svojej ďalšej výplaty ešte ďaleko. Postupne som "dedila" oblečenie po kamoškách shopoholičkách, ktorým bolo už malé alebo si nevšimli, že majú všetkého dvojmo, topánok a kabe-liek som mala stále akosi málo a o kozmetike ani nehovorím. Až sa zo mňa stala tzv. zberateľka.
Keď prišiel na scénu dnes už môj manžel a zahlásil, že 90% môjho šatníka videli ešte ruskí vojaci (áno, aj zmysel pre humor a kritika hrá v našom vzťahu veľkú rolu), začala som pomaličky triediť. Pri každej veci som mala argument "ale čo ak sa mi to bude ešte niekedy hodiť" alebo "toto mám od kamošky, to nemôžem dať preč", a tak mi stále zostávalo všetko, až na pár skutočne otrasných kúskov, v skrini. Na komplet nový šatník som nemala a hlavne BOLO MI TO ĽÚTO VYHODIŤ...
Potom sa tento vtipný chlapík nasťahoval ku mne a len len, že sme to ku mne všetko narvali. Ďa-kujem stavbárom za skvelý nápad urobiť komoru vedľa bytu. Prekypovala rárohami...
No a kedy nastal zlom aneb kedy sme začali našu perepúť zbavovania sa trištvrťky "rároh" a ucho-vať to vo finálnom štádiu? Keď sme všeto toto balili pri sťahovaní, keď sme to vybaľovali a nemali kam dať a keď bolo 1.dieťa na ceste a museli sme sklad zmeniť na detskú izbu. Vo finálnom štádiu ešte stále ani zďaleka niesme, ale už vieme ako na to. A o tom je práve táto naša minimalistická séria. Podeliť sa o strasti aj slasti počas tohto procesu, o typy ako na to, čo sa osvedčilo a v čom sme zlyhali, o základoch, na ktoré treba myslieť a hlavne o nastavení seba samého, pokiaľ nechce-te, aby to bolo iba dočasné. Možno už všetko čo napíšem poznáte, možno Vám to pomôže, možno inšpiruje, v každom prípade, budeme radi ak sa o svoje skúsenosti a pocity s nami podelíte.

Ak ste to dočítali až sem, ďakujem a prejdem konečne k veci :) Kedže je téma minimalizmu mo-mentálne veľmi aktuálna a je toho plný youtube, Instagram a FB, môžem pyšne zahlásiť, že to mám dokonale napozerané a odpraktikované sama na sebe a svojej domácnosti. Manžel sa zviezol, ale ochotne ma podporuje (čo už mu zostáva...) a teší sa so mnou keď prídem na novinku v oblasti kde vieme ušetriť nejakú korunku, čas a veľa krát aj nervy. Keďže oblastí, v ktorých je možné uskutočniť "čistku" je neúrekom, dnes prejdem k všeobecnejšej časti a postupne zabŕdnem do jednotlivých sfér, v ktorých sa nejeden z vás určite nájde.

Čo to ten minimalizmus vlastne je?

Bola som jednou z tých, ktorí si hneď predstavili chladné strohé zariadnie bytu akoby tam nikto ne-žil, veľa chrómu a skla, moderné geometrické tvary, prevládajúca biela a čierna farba, lesklá ku-chynská linka a pod. V skutočnosti (áno, teraz som už múdra) ide hlavne o to, vlastniť výlučne veci, ktoré pre svoj život, príp. prácu potrebujete a napĺňajú Vás štastím. Pekne to spísala autorka KON-MARI METHOD, Marie Kondo, nechať si len veci, ktoré Vám prinášajú radosť, zjednodušiť a zor-ganizovať ich a hlavne zbaviť sa vecí, ktoré Vášmu životu neprinášajú radosť ani účel.
Samozrejme, nie vždy a všade sa to dá, napríklad taká vyzážistka nemôže pracovať s jedným make-upom a špirálou, ako ani upratovačka s jediným "all purpose" sprejom a jednou handričkou.
Treba si tiež zvážiť, čo od toho očakávate, aký máte cieľ, pocity a sústrediť sa sám na seba, nie na to, čo má doma kamoška alebo kolega. Každý vnímame svoje okolie a život inak, a teda ani nie každá rada môže byť práve pre Vás užitočná.

U mňa nastal asi najväčší zlom, keď sme išli prvý krát fotiť pre našu značku. Týkalo sa to obleče-nia. Plný šatník vecí a ja som si nemala čo obliecť. Resp. nenašla som nič hodné prezentovania vlastnej značky. A najhoršie na tom bolo, že som nemala ani šajnu čo by to tak malo byť. A tak sa to spustilo naplno. Zistila som, že ma to množtvo oblečenia, topánok, ktoré ma aj tak tlačili, riadu, ktorý sme nepoužívali, kníh, ku ktorým nemám v pláne ani čas sa viac vracať, milión časopisov (tu som obanovala ročné predplatné ako darček pre Toma...), nábytku, ktorý nemal účel, dekorácií, ktorých som bola presýtená a mnohého ďalšieho doslova dusí. Cítila som sa stiesnene, chaos vša-de aj v hlave, nevedela som čo všetko už mám alebo na čo sa to vlastne má použiť, každý kúsok nábytku zaprataný, a nech som upratovala a organizovala ako som vedela, stále to bola panika. Skutočne sa mi dodnes pri akomkoľvek vytrieďovaní lepšie a lepšie dýcha, normálne sa na to te-ším, mám väčší pokoj na duši, upratanejšiu domácnosť, viac času, všetko do seba začalo zapadať, začal sa mi pred očami vynaráť nový obzor, názor, štýl a moja predstava o tom, ako má vyzerať akákoľvek časť môjho života či domácnosti.

A ako vôbec začať?

- Po vlastných skúsenostiach, ako aj youtube radách, to skúste postupne. Nevrhajte sa na všetko naraz. Uvedomte si, že všetko čo dnes máte ste zhromažďovali roky, nemôžete čakať, že za je-den deň zmeníte celý životný štýl. (Teda pokiaľ sa nebavíme o extrémoch, ktoré by nechcel ni-kto z nás zažiť.)
- Predstavte si čo od toho očakávate, ako sa chcete cítiť, kde máte najväčšiu potrebu niečo zme-niť, čo Vás dusí, čo Vám už dlhšie pije krv (deti a zvieratá sa sem nerátajú), o čo najčastejšie za-kopávate. Túto oblasť si vizualizujte a do toho!
- Nechajte prejsť rukami každú jednú vec. Ako príklad uvediem ŠATNÍK. Nechodťe len do skri-ne štýlom otvorím a kuknem, všetko poctivo vyberte na jednu kopu, konečne si po rokoch celú skriňu poumývajte a z kopy berte kus po kuse a pýtajte sa: Kedy som to mal/a naposledy na se-be?, Ako mi to sedí na postave?(prípadne si to oblečte), Ako sa v tom cítím?, Pristane mi to vô-bec? (tu ja osobne zvažujem zmenu postavy po 2 porodoch, vek, zmenu štýlu ako aj farbu s ma-teriálom), Kam si to najbližšie oblečiem?, Mám aj niečo iné ak dám toto preč?, Kúpil/a by som si to znovu, ak by som to videl/a v obchode?, Teším sa vôbec keď si to idem obliecť alebo to len vyvetrávam, aby som nemal/a výčitky, že to málo nosím?, Potrebujem to?
- Zabudnite na vety typu "Veď to ešte znosím do záhrady/po dome", "Veď sa mi to ešte môže niekedy hodiť", "Ešte to "dorazím", nezničím si predsa tie pekné nové veci", "do tohto raz schud-nem/priberiem", "Toto bol darček, to nemôžem vyhodiť" - Zopár z mojich skúseností: Do záhra-dy/po dome si viete vyhradiť 1-2 kusy, netreba 10 teplákov a flaneliek, aj tak si dáte tričko a mi-kinu. Ak sa Vám naskytne príležitosť kam si oblečiete niečo len 1x, existujú požičovne, obchody alebo stačí 1 univerzálny kúsok, ktorý viete na seba obliecť aj inokedy. Pekné nové veci budú staré a nemoderné kým znosíte tie starinky (viem o čom hovorím)...
- Pokiaľ si nieste istí kúskami, ktoré dávate preč, skúse ich dať do krabice/tašky a niekam bokom kde ju neuvidíte nejakú dobu trebárs mesiac-dva, rok. Keď /ak vôbec sa k nej vrátite, uvedomíte si, že: A) vôbec Vám tie veci nechybali, už som aj zabudol/la čo tam je, B) aká krabica?
- Urobte si v skrini a vo veciach, ktoré zostávajú doma systém, poriadok, s láskou ich uložte kam patria a tešte sa na ne. Robte takéto triedenie pravideľne - podľa množstva ktoré Vám ostalo, keďže, ako sama viem, určite sa Vám to nepodarí na 1.krát.
- Buďte na seba trošku kritickí, prípadne si pozvite kritika. Mne stačí manželov pohľad a už daná vec putuje...
- No a čo s vecmi, ktoré pôjdu z domu? Je veľa možností: Predať na online bazari alebo blšáku, darovať známym/nadácii/ľuďom v núdzi, ktorým sa zídu alebo majú chuť na zberateľstvo, zberný kôš, bežný kuchynský kôš, recyklácia (existujú na to predajne alebo nastrihať na handričky na čistenie).
- Nechajte sa inšpirovať ak nemáte ešte jasno ako má finále vyzerať. Pre mňa je topka Pin-terest, ach :)
- A čo s vecmi sentimentálneho charakteru? Nič :) Kľudne si ich nechajte. Je len na Vás čo a koľko toho Vás obmedzuje, zaberá miesto alebo hlavu. Nieje nikde prikázane, že si nemôžete nechať svoje srdcovky, aj ja mám krabičku, kde mam pamätníček z 1989, iskričkovský odznak, mliečne zúbky a zrkadlovku po dedkovi. Tá jedna krabička ma neťaží, ani nezaberá pol skrine. Je len na Vás, čo považujete za dôležité a čo Vám prináša radosť :)

No a podobným systémom sa dá postupne prejsť na ostatné časti Vášho bytu, záhrady, garáže, dieľničky, práce či života. Najčastejšie ľudia riešia knihy, CD-čka a časopisy, návliečky a uteráky, detské hračky, hory plyšákov a častí, ktorých pôvod si nepamätáte, kabelky, šperky, doplnky (čiapky, šále atď.), dekorácie do bytu, kozmetika, pracie a čistiace produkty, nábytok, potraviny, krabice typu "niekedy na niečo", elektronika, dokumenty, aplikácie v telefóne či počítači, emaily a hlavne "odbery", zľavové kartičky do obchodov, priatelia a známi (áno, boli by ste prekvapení aká zmena nastane) atď...
Mnohí sa do toho tak "zažerú", že začnú dbať o životné prostredie a eliminovať odpad, ba dokonca prejdú na vegánstvo. Akákoľvek Vaša cesta bude tá za šťastím, spokojnosťou, lepším životom, nech je hlavne bez stresu. Skutočne to nejde za 1 deň, chce to trpezlivosť, veľa krát veľa uvažova-nia, pamätajte, má Vám to robiť radosť, nie stres. Ak niečo nevyjde, nemáte sa kam ponáhľať, sú to Vaše veci, Váš život, vyjde to nabudúce, možno to chce len čas...

Ako sa nestať opäť "zberateľom"?